Často kladené otázky o posunkovej reči

V oblasti Deaf Studies (štúdia venovaného a zaoberajúceho sa nepočujúcimi) používanie veľkého ‘D’ v slove ‘Deaf’ (nepočujúci) označuje príslušnosť ku komunite nepočujúcich a používanie pôvodného znakového jazyka ako primárneho alebo preferovaného jazyka. Pri slove ‘deaf’ (nepočujúci) s malým ‘d’ ide o označenie ľudí, ktorým bola diagnostikovaná strata sluchu, ale ktorí sa nepovažujú za členov ‘Deaf community’ (spoločenstva nepočujúcich) a prípadne ani nepoužívajú pôvodný znakový jazyk (pozri Signed Languages in Education in Europe – a preliminary exploration (Vyučovanie znakového jazyka v Európe – predbežný prieskum, Lorraine LEESON, Dublin. Rada Európy. 2006).

Nie. Deti nepočujúcich sa často naučia znakovať; rodný znakový jazyk ich rodičov je ich prvým jazykom, pred akýmkoľvek hovoreným jazykom. Pre zjednodušenie komunikácie sa znakovať často naučia aj rodičia a súrodenci nepočujúcich. Ďalej tu existuje aj veľký počet ľudí, ktorí sa znakový jazyk naučia vo voľnom čase, pretože majú nepočujúcich priateľov alebo sa chcú stať tlmočníkmi alebo ich znakový jazyk jednoducho zaujíma.

Nie. Znakový jazyk má mnoho podôb a v jednej krajine môže koexistovať aj niekoľko znakových systémov, podobne ako je tomu pri hovorených jazykoch. Napr. v Belgicku sa používajú dva znakové jazyky (francúzsky a flámsky znakový jazyk), podobne aj v Španielsku (španielsky a katalánsky znakový jazyk). Niekoľko znakových jazykov funguje aj v krajinách, kde sa inak hovorí tým istým jazykom (napr. Spojené kráľovstvo a Írsko). Tento stav je výsledkom historického vývoja, ktorý sa líši od vývoja hovorených jazykov.

Áno, znakové jazyky sú združené do niekoľkých jazykových rodín. Napríklad používateľ nemeckého znakového jazyka porozumie rakúskemu alebo holandskému znakovému jazyku omnoho jednoduchšie než používateľ talianskeho znakového jazyka. Na rozdiel od toho, britský znakový jazyk sa výrazne odlišuje od všetkých ostatných európskych znakových jazykov a je príbuzný iba s austrálskym znakovým jazykom.

Existuje medzinárodný komunikačný systém, ktorý sa často označuje názvom International Sign (IS, Medzinárodný znakový systém). Bežne sa používa na medzinárodných konferenciách a stretnutiach s účastníkmi, ktorí nepoužívajú rovnaký znakový jazyk. Tento pomocný jazyk používatelia znakového jazyka z rôznych krajín skutočne používajú ako ‘lingua franca‘ a dokonca ho využívajú aj v spontánnej konverzácii. Nedá sa porovnávať napr. s esperantom, pretože IS, ako taký, nie je jazykom. Nemá pevnú a presnú gramatiku ani lexiku, spolieha sa vo veľkej miere na gestá, ktoré majú význam iba v danom konkrétnom kontexte a používa slovnú zásobu materinského jazyka znakujúceho. Znamená to, že znaky sa vysvetľujú a kvôli pochopeniu pojmu sa často používa na opis a na vysvetlenie viacero znakov.

Nie. Tieto jazyky sú plne autonómne, majú vlastnú gramatiku aj syntax. Rovnako ako v iných jazykoch, aj v nich existujú idiómy, ktoré je zložité preložiť a niektoré znaky/slová nemajú žiadny doslovný preklad v inom znakovom jazyku.

Európa bola svedkom niekoľkých pokusov o štandardizovanie znakových jazykov. Podobne ako pri hovorených jazykoch tieto pokusy neboli úspešné a dialekty existujú aj naďalej. Jednou z príčin môže byť aj to, že školy pre nepočujúcich sa nachádzajú v rôznych častiach krajín a používajú niektoré znaky, ktoré následne tam vzdelávané deti ďalej rozširujú. Často sa líšia napr. znaky pre dni v týždni, mesiace alebo farby.

Na túto otázku je ťažké odpovedať. Neexistujú spoľahlivé štatistiky takéhoto druhu v každom členskom štáte. Odhaduje sa, že v Európskej únii žije 750 000 nepočujúcich používateľov znakového jazyka. Nepočujúci používatelia znakového jazyka tvoria v priemere približne 0,1% z celkového počtu obyvateľov každej krajiny. Do tohto počtu ale nie sú započítaní ľudia, ktorí sa učia znakový jazyk ako druhý jazyk, ani deti nepočujúcich rodičov alebo iní rodinní príslušníci. Odhaduje sa, že napr. vo Fínsku žije približne 5 000 používateľov znakového jazyka; vo Francúzsku 100 000 a v Rumunsku 20 - 30 000.

Francúzske ministerstvo školstva adaptovalo niektoré časti SERR (francúzskej verzie) pre francúzsky znakový jazyk, najmä spoločné referenčné úrovne a deskriptory.

Najlepšie je kontaktovať národný zväz nepočujúcich vo vašej krajine, kde zistíte miesto konania kurzov znakového jazyka a dozviete sa viac o národnom znakovom jazyku. Informácie o všetkých zväzoch nepočujúcich v EÚ sa nachádzajú na webovej stránke Európskej únie pre nepočujúcich (EUD): http://eud.eu/EUD_Members-i-159.html (mapa). Ďalšie informácie sú k dispozícii aj na webovej stránke Svetovej federácie nepočujúcich: http://www.wfdeaf.org/members/ordinary-members/list-of-members.