Často kladené otázky o posunkovej reči

01

Slovo „nepočujúci“ sa v anglickom jazyku niekedy píše s veľkým, inokedy s malým začiatočným písmenom. Existuje nejaký konkrétny dôvod prečo je tomu tak?
V oblasti Deaf Studies (štúdia venovaného a zaoberajúceho sa nepočujúcimi) používanie veľkého ‘D’ v slove ‘Deaf’ (nepočujúci) označuje príslušnosť ku komunite nepočujúcich a používanie pôvodného znakového jazyka ako primárneho alebo preferovaného jazyka. Pri slove ‘deaf’ (nepočujúci) s malým ‘d’ ide o označenie ľudí, ktorým bola diagnostikovaná strata sluchu, ale ktorí sa nepovažujú za členov ‘Deaf community’ (spoločenstva nepočujúcich) a prípadne ani nepoužívajú pôvodný znakový jazyk (pozri Signed Languages in Education in Europe – a preliminary exploration (Vyučovanie znakového jazyka v Európe – predbežný prieskum, Lorraine LEESON, Dublin. Rada Európy. 2006).

02

Používajú znakový jazyk len nepočujúci a nedoslýchaví?
Nie. Deti nepočujúcich sa často naučia znakovať; rodný znakový jazyk ich rodičov je ich prvým jazykom, pred akýmkoľvek hovoreným jazykom. Pre zjednodušenie komunikácie sa znakovať často naučia aj rodičia a súrodenci nepočujúcich. Ďalej tu existuje aj veľký počet ľudí, ktorí sa znakový jazyk naučia vo voľnom čase, pretože majú nepočujúcich priateľov alebo sa chcú stať tlmočníkmi alebo ich znakový jazyk jednoducho zaujíma.

03

Existuje jeden univerzálny znakový jazyk?
Nie. Znakový jazyk má mnoho podôb a v jednej krajine môže koexistovať aj niekoľko znakových systémov, podobne ako je tomu pri hovorených jazykoch. Napr. v Belgicku sa používajú dva znakové jazyky (francúzsky a flámsky znakový jazyk), podobne aj v Španielsku (španielsky a katalánsky znakový jazyk). Niekoľko znakových jazykov funguje aj v krajinách, kde sa inak hovorí tým istým jazykom (napr. Spojené kráľovstvo a Írsko). Tento stav je výsledkom historického vývoja, ktorý sa líši od vývoja hovorených jazykov.

04

Existujú aj pri znakových jazykoch „jazykové rodiny“ (ako sú v hovorených jazykoch – slovanské, románske atď.), ktoré by umožňovali vzájomné porozumenie?
Áno, znakové jazyky sú združené do niekoľkých jazykových rodín. Napríklad používateľ nemeckého znakového jazyka porozumie rakúskemu alebo holandskému znakovému jazyku omnoho jednoduchšie než používateľ talianskeho znakového jazyka. Na rozdiel od toho, britský znakový jazyk sa výrazne odlišuje od všetkých ostatných európskych znakových jazykov a je príbuzný iba s austrálskym znakovým jazykom.

05

Existuje medzinárodná forma znakového jazyka, ktorý by sa dal považovať za ‘lingua franca’?
Existuje medzinárodný komunikačný systém, ktorý sa často označuje názvom International Sign (IS, Medzinárodný znakový systém). Bežne sa používa na medzinárodných konferenciách a stretnutiach s účastníkmi, ktorí nepoužívajú rovnaký znakový jazyk. Tento pomocný jazyk používatelia znakového jazyka z rôznych krajín skutočne používajú ako ‘lingua franca‘ a dokonca ho využívajú aj v spontánnej konverzácii. Nedá sa porovnávať napr. s esperantom, pretože IS, ako taký, nie je jazykom. Nemá pevnú a presnú gramatiku ani lexiku, spolieha sa vo veľkej miere na gestá, ktoré majú význam iba v danom konkrétnom kontexte a používa slovnú zásobu materinského jazyka znakujúceho. Znamená to, že znaky sa vysvetľujú a kvôli pochopeniu pojmu sa často používa na opis a na vysvetlenie viacero znakov.

06

Sú znakové jazyky jednoduchou reprezentáciou hovorených/písaných slov?
Nie. Tieto jazyky sú plne autonómne, majú vlastnú gramatiku aj syntax. Rovnako ako v iných jazykoch, aj v nich existujú idiómy, ktoré je zložité preložiť a niektoré znaky/slová nemajú žiadny doslovný preklad v inom znakovom jazyku.

07

Existuje pre každý jazyk nejaká štandardizovaná forma znakovania a, podobne ako v hovorených jazykoch, existujú tu aj nejaké dialekty?
Európa bola svedkom niekoľkých pokusov o štandardizovanie znakových jazykov. Podobne ako pri hovorených jazykoch tieto pokusy neboli úspešné a dialekty existujú aj naďalej. Jednou z príčin môže byť aj to, že školy pre nepočujúcich sa nachádzajú v rôznych častiach krajín a používajú niektoré znaky, ktoré následne tam vzdelávané deti ďalej rozširujú. Často sa líšia napr. znaky pre dni v týždni, mesiace alebo farby.

08

Koľko ľudí v členských štátoch Rady Európy používa znakový jazyk?
Na túto otázku je ťažké odpovedať. Neexistujú spoľahlivé štatistiky takéhoto druhu v každom členskom štáte. Odhaduje sa, že v Európskej únii žije 750 000 nepočujúcich používateľov znakového jazyka. Nepočujúci používatelia znakového jazyka tvoria v priemere približne 0,1% z celkového počtu obyvateľov každej krajiny. Do tohto počtu ale nie sú započítaní ľudia, ktorí sa učia znakový jazyk ako druhý jazyk, ani deti nepočujúcich rodičov alebo iní rodinní príslušníci. Odhaduje sa, že napr. vo Fínsku žije približne 5 000 používateľov znakového jazyka; vo Francúzsku 100 000 a v Rumunsku 20 - 30 000.

09

Dá sa aj na znakové jazyky uplatniť Spoločný referenčný rámec Rady Európy pre jazyky: učenie, vyučovanie, hodnotenie (SERR) , ktorý existuje vo viac než 35 jazykoch?
Francúzske ministerstvo školstva adaptovalo niektoré časti SERR (francúzskej verzie) pre francúzsky znakový jazyk, najmä spoločné referenčné úrovne a deskriptory.

10

Dajú sa znakové jazyky nejakým spôsobom prepisovať?
Áno, existuje viacero spôsobov transkripcie znakových jazykov. Nie je síce stanovená žiadna štandardizovaná transkripcia, ale často sa používa Hamburgský systém notácie (HamNoSys), ktorý využíva určité symboly na opísanie tvaru znázorneného rukou a pohybu znaku. Ďalším podobným systémom je SignWriting (znakové písmo). Tiež sa pomerne často používa tzv. „glosovanie“ (komentáre, vysvetlivky), pri ktorom sa znaky prekladajú do veľkých písmen a gramatické informácie alebo znaky pre výraz tváre sa uvádzajú nad písmenami alebo formou predpôn. Viac informácií nájdete na: 

11

Kde by som sa mohol/-a dozvedieť viac o znakových jazykoch a ako by som sa mohol/-a znakový jazyk naučiť?
Najlepšie je kontaktovať národný zväz nepočujúcich vo vašej krajine, kde zistíte miesto konania kurzov znakového jazyka a dozviete sa viac o národnom znakovom jazyku. Informácie o všetkých zväzoch nepočujúcich v EÚ sa nachádzajú na webovej stránke Európskej únie pre nepočujúcich (EUD): http://eud.eu/EUD_Members-i-159.html (mapa). Ďalšie informácie sú k dispozícii aj na webovej stránke Svetovej federácie nepočujúcich: http://www.wfdeaf.org/members/ordinary-members/list-of-members.

Radi by sme poďakovali Markovi Wheatleymu a Annike Pabsch z Európskej únie pre nepočujúcich (EUD: www.eud.eu ) za ich veľkú pomoc pri zostavovaní tejto sekcie.